Traja kolegovia sa obzerajú za rokom vo vojne
24. februára 2023 uplynie rok, kedy Rusko napadlo Ukrajinu. Redakcia GOJYSK.com sa rozprávala s tromi ukrajinskými kolegami o ich každodennom živote v zemi zasiahnutej vojnou.
Gloria Magdiy, vedúca predajne v Záporoží
Ako vyzerá tvoj pracovný deň v porovnaní s obdobím pred 24. februárom 2022?
24. február nám zmenil život, ale dokázali sme sa prispôsobiť súčasnej realite. Máme dohodu - keď sa ráno vyhlási poplach, ostávame doma až do jeho ukončenia. Keď sa sirény ozvú počas doby, keď sme v práci, požiadame všetkých zákazníkov, aby opustili predajňu.
Ako v predajni riešite výpadok elektriny, nedostatok tepla, vody apod.?
Problémy s výpadkami elektriny a vody našťastie nemáme. Sme vybavení generátorom a nabíjacou stanicou. Naša predajňa sa nachádza v nákupnom centre, kde je vypnuté kúrenie, takže je u nás bohužiaľ zima. Vyriešili sme to bundami.
Čo ťa núti ísť do práce, keď hrozí poplach a letecké útoky?
Nie je tak ťažké udržať normálnu atmosféru, snažíme sa trochu zavtipkovať, odľahčiť situáciu a to pomáha. Keď mám byť úprimná, v práci som omnoho kľudnejšia. Práce je v predajni tak veľa, že nemám čas nad tým rozmýšľať a darí sa zabudnúť aj na ostreľovanie z predchádzajúcej noci.
Mnoho tvojich krajanov kvôli vojne utieklo. Prečo si sa rozhodla zostať?
Štyri mesiace som bola v Nemecku. Môj manžel na tom trval, aj keď mne sa nechcelo. Odišla som v čase, keď bolo Záporožie ešte bezpečné, ale keď som sa vrátila, začalo sa ostreľovanie, raz sa ostreľovala asi len 300 metrov od môjho domu.
Môj manžel vstúpil do ozbrojených síl. Napriek veľkému strachu a všetkým tým hrôzam som povedala: "Nikam nepôjdem, kým to nebude úplne neznesiteľné." JYSK a predovšetkým moja predajňa sú ako moja druhá rodina a ja ich nechcem opustiť. Ďakujem vedeniu spoločnosti za obrovskú podporu.
Anna Bykova, vedúca predajne v Kyjeve
Ako vyzerá tvoj pracovný deň v porovnaní s obdobím pred 24. februárom 2022?
Ťažko povedať. V Kyjeve nemáme poplachy už niekoľko dní po sebe a nelietajú na nás rakety. Obvykle sa natoľko ponorím do práce, že niekedy na chvíľu zabudnem, čo sa deje vonku. Už sme si zvykli pracovať za zvuku sirén, dokonca natoľko, že čas strávený v úkryte venujeme niečomu užitočnému: pripravujeme cenovky na kampane, rozoberáme naše výsledky a stanovujeme si nové ciele, čítame koncepty a novinky na MYJYSKu.
Čo ťa núti ísť do práce, keď hrozí poplach a letecké útoky?
Osobne sa mi páči prístup firmy k zamestnancom a zodpovednosť voči kolegom. Všetci sme v rovnakých podmienkach. Vzájomnou podpora nám pomáha a motivuje, aby sme sa nevzdávali, ale posúvali sa vpred k našim cieľom.
Mnoho tvojich krajanov kvôli vojne utieklo. Prečo si sa rozhodla zostať?
Samozrejme som aj ja mala pochybnosti a potrebu odviezť deti preč od tohto strachu. Pred vojnou som o takejto možnosti vážne uvažovala.
Ale prvá vec, ktorá mi zabránila odísť, boli moji rodičia, ktorí nedokážu žiť sami. Žijú v Sumskej oblasti na hraniciach s Ruskom, kde sa viedli tvrdé boje. Nechceli opustiť svoj rodný domov, nemohli. Vedela som, že by som nemohla pokojne žiť v zahraničí s vedomím, že som opustila mojich príbuzných na Ukrajine.
Keď sa v apríli začali postupne otvárať naše predajne, bolo mi jasné, že nikam nepôjdem. Potrebujú ma tu!
Roman Klymovych, vedúci predajne v Ľvove
Ako vyzerá tvoj pracovný deň v porovnaní s obdobím pred 24. februárom 2022?
24. februára sa všetci začali učiť žiť vo vojnovom režime. Dnes už je to rok, čo žijeme vo vojnovom stave. Aj keď to znie desivo, zvykli sme si na to. Pracovný deň sa teraz takmer nelíši od toho, ako vyzeral pred 24. februárom, akurát ho komplikujú výpadky elektriny a pravidelné znenie sirén, na ktoré sme už zvyknutí. Teraz už presne vieme, ako máme postupovať, aby boli všetci v predajni v bepzepčí.
Ako v predajni riešite výpadok elektriny, nedostatok tepla, vody apod.?
Našu prácu najviac ovplyňujú výpadky prúdu. Nesvieti sa, nefungujú pokladne, takže nemôžeme predávať. Preto sme kúpili generátor, aby sme mali svetlo počas výpadkov prúdu. Čo sa týka kúrenia, zima bola tento rok mierna, takže v predajniach nie je až tak chladno. S vodou neboli žiadne problémy.
Čo ťa núti ísť do práce, keď hrozí poplach a letecké útoky?
Každý bojuje na svojom fronte. Zatiaľčo nás niektorí chránia so zbraňami v rukách, iní musia chodiť do práce, aby podporili ukrajinskú ekonomiku. Toto sú teraz podstatné veci.
Mnoho tvojich krajanov kvôli vojne utieklo. Prečo si sa rozhodol zostať?
Myslím, že každý zvážil všetky pre a proti, než učinil tak závažné rozhodnutie.
Hlavné je, že sa cítime bezpečne tam, kde sme. Žijeme na Západe, kam prišlo veľa ľudí aj z iných ukrajinských regiónov, nesťahovali sa len do zahraničia. Pri raketových útokov nie je na Ukrajine bezpečné miesto, nikto nevie, kam dopadnú. S istotou však viem, že nikde nebude lepšie ako doma. Preto sme sa rozhodli zostať.
Nižšie môžete na mape Ukrajiny vidieť , kde pracujú traja vedúci predajní.
