Z Brabrandu do Kanady s JYSK

V spoločnosti JYSK nie je nič nemožné ani to, ak túžite po medzinárodných skúsenostiach. Kristina Sørensen prestúpila z pozície na centrále v Dánsku na centrálu v Kanade. Všetkým, ktorí snívajú o medzinárodnom dobrodružstve, odporúča, aby sa ozvali.

Keď Kristina Sørensen po prvýkrát odišla z domu, presťahovala sa asi o tri kilometre ďalej a zostala vo svojom rodnom meste Randers. Jej ďalšie sťahovanie? 7 483 kilometrov na druhú stranu sveta do Vancouveru v Kanade. 27-ročnú Kristinu prijali na pozíciu koordinátorky pre nákup a marketing v kanadskej centrále JYSK Franchise.

Všetko sa to udialo v januári 2020, keď Kristina po piatich rokoch na rôznych pozíciách na centrále v Brabrande a po rokoch snahy nakoniec dostala kanadské pracovné a pobytové víza. Na ten deň si stále spomína.

„Keď si na to spomeniem, nahrnú sa mi slzy do očí. Bol to taký dlhý a náročný boj, takže na ceste z práce domov s podpísanou zmluvou a vízami som sa sčasti smiala a sčasti plakala. Išla som rovno za mamou a otvorili sme si fľašu šampanského,“ komentuje Kristina Sørensen.

Kanada bola jej prvá voľba

Kristina snívala o živote a práci v zahraničí už od ukončenia strednej školy. Svoju šancu splniť si tento sen nakoniec videla v práci pre spoločnosť JYSK. Pri pohľade na mapu krajín s pobočkami JYSK Franchise bola pre Kristinu Kanada vytúžená destinácia.

„Napriek svojej túžbe cestovať som stále chcela byť v krajine, ktorej jazyk poznám, a hovorím len anglicky a trochu nemecky. Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som sa mohla začleniť do miestnej komunity a nadviazať kontakty. A Kanada je koniec-koncov neuveriteľne krásna a ponúka plno zážitkov,“ vysvetľuje Kristina.

Pre cudzincov je však získať kanadské víza veľmi ťažké. Dve hlavné možnosti sú buď získanie vysokoškolského diplomu, alebo ak kanadská spoločnosť nedokáže nájsť rovnako kvalifikovaného Kanaďana.

Kristina nespĺňala žiadnu z týchto podmienok, takže jej zostávala jediná možnosť – požiadať o veľmi obmedzený počet ročných povolení, ktoré často používajú cestovatelia alebo ľudia v lyžiarskych strediskách. Po rokoch snahy ho však nakoniec dostala v roku 2020.

Túra na vrchol hory

Kristina pracuje vo Vancouveri v kanadskej centrále, kde pomáha zaisťovať, že majú predajne dostatok tovaru. A vo voľnom čase a cez víkendy má čas cestovať a zažiť krásy Kanady.

Dvaja z jej nových miestnych priateľov vo Vancouveri sú nadšenci prírody a turistiky, takže nie je vôbec nezvyčajné, že sa Kristina v sobotňajšie rána ocitne na vrchole hory v nadmorskej výške 1 200 metrov.

Žije svoj sen a dokonca aj jej starý otec sa vo veku 77 rokov naučil používať Instagram, aby si mohol pozerať fotografie, ktoré tam Kristina zverejňuje.

Celé dobrodružstvo by však nebolo možné, ak by Kristina obrovskú časť práce nespravila sama. Svojim kolegom, ktorí tiež snívajú o medzinárodnom dobrodružstve, radí, aby si dôkladne zistili, čo všetko budú potrebovať, aké ťažké je získať pracovné povolenie a aká je miestna kultúra, a aby sa o tom potom porozprávali so svojím nadriadeným.

„Ak si to necháte len pre seba, nikto vám nedokáže pomôcť. Ak máte sen, ktorý nie je reálny, aspoň zistíte, že sa nedá splniť. Niekedy záleží aj na správnom načasovaní, no to, že sa niečo ešte nikdy nestalo, vôbec neznamená, že je odpoveď nie,“ hovorí Kristina.