Nezlomná Veronika

Ostáva už len mesiac do zahájenia letných paralympijských hier v Paríži. Pre Veroniku Vadovičovú, úspešnú slovenskú reprezentantku v parastreľbe, to bude jej siedma paralympiáda.

Zatiaľ čo olympiáda v Paríži už odštartovala, parašportovci ešte ladia posledné detaily pred zahájením XVII. letných paralympijských hier. Reprezentantov slovenskej výpravy predstavil Slovenský paralympijský výbor na parížskom popoludní, ktoré sa konalo v Bratislave v polovici júla.

Počas podujatia bola predstavená parížska výprava, oficiálne oblečenie športovcov, poštová známka a maskot hier. Na podujatí spojenom s nastávajúcimi hrami v Paríži nemohla chýbať významná slovenská paralympionička Veronika Vadovičová.

Veronika sa na účasť na paralympijských hrách pripravuje už po siedmy krát. Čo pre ňu znamená paralympiáda a aké to je byť vzorom pre druhých, sme sa opýtali v rozhovore pre GOJYSK.com.

Byť vzorom je radosť a veľká česť

Veronika, máte za sebou naozaj bohaté paralympijské skúsenosti. Čo pre vás znamená paralympiáda? 

Je to športový sviatok. Ak sa športovec dostane na olympiádu, je to preňho hlavne veľká česť – zúčastniť sa takého podujatia s takou tradíciou a celkovo reprezentovať krajinu.

Keď si spomeniem na svoju prvú paralympiádu v Sydney v roku 2000, ako sme nastupovali na štadión, kde bolo stotisíc ľudí, celé to burácalo. Štadión, v ktorom autobusy jazdili ako zápalkové krabičky. Bolo to obrovské – tí ľudia okolo toho, dobrovoľníci, program, bol to neskutočný zážitok.

Ako momentálne prebieha príprava na Paríž (v čase rozhovoru 44 dní do paralympiády) – tréning v plnom prúde alebo sa dolaďujú detaily?

Ako mi môj tréner stále pripomína, Parížom sa to nekončí. Tréningy sú ladené na konkrétnu udalosť, teraz na Paríž, ale tréningová príprava neustále plynie – voľakedy dávno začala a neustále pokračuje. Nedá sa povedať, že ideme do Paríža a to je vrchol, pretože ten vrchol je nedostupný, stále ide a posúva sa ďalej. Cesta tréningu plynie a na nej sa s ostatnými stretneme v Paríži, tam ukážem čo viem, čo mám natrénované a budem sa snažiť podať ten najlepší výkon. Či to bude na medailu sa povedať nedá, lebo každý jeden, ktorý tam je, má na to, aby bol na stupni víťazov. Je to niekedy aj o tom športovom šťastí. 

Prečo práve streľba?

To sa nedá takto povedať. Pôvodne to mal byť biatlon, ale snehová sezóna nebola najlepšia a ja som začala s letnou prípravou streľby a darilo sa mi, chodila som na súťaže a tak ostalo pri streľbe.

Venujete sa aj iným športom?

Ja mám šport veľmi rada. Mám vyštudovaný šport, som trénerkou športovej streľby a popritom vo voľnom čase, ale aj v rámci tréningu sa venujem rôznym športom. Niekedy dávno to bolo aj zjazdové lyžovanie, dlhé roky to bol handbike, rada plávam, chodím do posilňovne. V škole sme hrávali basketbal, ten si rada zahrám aj v súčasnosti. Potom hádzaná, atletika - všetko skôr kondične a hlavne ma to vždy veľmi bavilo.

Aké to je byť vzorom pre niekoho?

Mňa to veľmi teší. Hovorí sa, že byť vzorom je zodpovednosť. Ja to takto neberiem, zodpovedná som v rámci športového tréningu ja sama, ale vnímam to ako veľkú česť - byť vzorom pre ľudí, mladých ľudí a zároveň je to pre mňa radosť. Teší ma to. 

Čo vás motivuje posúvať sa ďalej?

V prvom rade je to kolektív, ktorý je okolo športu. Šport nie je len o tom, že ja som na športovisku, na strelnici, ale o množstve ľudí, ktorí za tým stoja. Tréner, náš tím, paralympijský výbor, manažment, športové centrum polície – všetci, ktorí nám vytvárajú podmienky, aby sme mohli športovať.

Cítim podporu z každej strany, vždy sa aj pýtam, že prečo zrovna ja a snažím sa byť vďačná a využívať to na 100 %, aby aj oni boli so mnou spokojní.

Fotografie: SPV